Volám sa Luise, mám 59 rokov, som vydatá a bývam v Bavorsku. Pracujem v hoteli, kde bol pán Strohm niekoľko dní hosťom. Ako som neskôr zistila, jeho pobyt v hoteli mi mal zachrániť život.
Príbeh, o ktorom chcem povedať, sa stal približne pred dvomi rokmi. Zrazu som nebola schopná podávať v práci výkon ako obyčajne, cítila som únavu a občas som trpela šelestom a nepravidelnosťou srdca. Nepripisovala som tomu však veľký význam, môj stav som si vysvetľovala ako dôsledok stresu v práci.Jeden večer, keď som mala večernú smenu v reštaurácii nášho hotela, unavená po celom dni upratovania, som zrazu mala náhly pocit nevoľnosti. Skôr než som si to stihla uvedomiť, pocítila som šklbnutie mojim telom a na môj veľký údiv som zrazu pozorovala zhora, ako moje telo leží na zemi. Objavilo sa žiarivé svetlo, pocítila som túžbu po tomto svetle, ktoré prišlo ku mne a celú ma obklopilo. Intuitívne som vedela, že som mŕtva. V tomto momente zo svetla vyšiel pán Strohm. Láskyplne ku mne natiahol ruku, pozrel sa na mňa modrými očami, z ktorých šla nekonečná láska a povedal: „Ostaň tu.“
Neviem, ako to spravil, ako prišiel na rovnakú rovinu, ale na tento okamih nikdy nezabudnem. Keď som mala myšlienku „Áno, ostanem“, v tom momente som sa vrátila a cítila som zrazu pod sebou podlahu, na ktorej som ležala. Vedela som s absolútnou istotou, že mi bol darovaný druhý život.
Všimla som si, že okolo mňa stálo niekoľko hostí a niekoho som počula: „Ja som lekár. Je mŕtva.“ Keď som sa pohla, prišli ku mne slová toho lekára: „Nemožné.“ Okamžite ma vyšetril a potriasol hlavou. „Boli ste naozaj mŕtva,“ povedal „nerozumiem, čo sa stalo.“ Opýtala som sa čo sa stalo a odpovedal, že som mala náhlu zástavu srdca. Po presnej analýze môjho zdravia v nemocnici sa nezistilo nič vážneho a po pár dňoch som znovu pokračovala v práci v hoteli.Našťastie bol pán Strohm ešte stále tam a náhodou som ho stretla v hotelovej lobby des Hotels. Pozrel na mňa a povedal: „Všetko sa dobre podarilo? Máte sa už lepšie?“ Odpovedala som: “Áno, chcela by som sa poďakovať.“ Zasmial sa. „Rado sa stalo. Váš čas ešte nenastal. Budete žiť veľmi dlho.“
Až po niekoľkých týždňoch som porozumela presne, čo sa stalo. Táto skúsenosť môj život úplne zmenila. Odvtedy som vďačná za každý deň, ktorý prežijem a moje vedomie o živote a spolunažívaní s rodinou a s ľuďmi, ktorých milujem beriem ako veľké šťastie. Môj základ života sa veľmi zmenil.Moju vďaku pánu Strohmovi za to, čo urobil v ten večer v našom hoteli môžem najlepšie vyjadriť opisom mojich pocitov: „Cítim hlbokú úctivú lásku voči nemu, ktorý vlastní niečo sväté. Moja úcta a rešpekt pred schopnosťami a pomocou, ktorú mi pán Strohm udelil sú bezhraničné. Podla mňa, len sprievodca Boha vie priviezť od smrti k životu.“
L.B. z N.