Až ako 40-ročná som spoznala lásku svojho života, môjho terajšieho manžela. Od 20-teho roku som si želala deti. Keď mi muž povedal, že je sterilizovaný, zrútil sa mi svet. Rozhodli sme sa pána Strohma poprosiť o radu. Povedal nám o klinike, kde sa sterilizácia dala spätne odstrániť. Môj muž túto operáciu podstúpil. Po ďalšom roku som žiaľ ešte nebola tehotná. Pokúsili sme sa o profesionálnu pomoc, hľadali sme rôznych lekárov a kliniky. Žiaľ výsledok bol vždy rovnaký…
Znovu sme sa obrátili na pána Strohma. Povedal nám o jednom profesorovi v Regensburgu. Medzičasom som bola neúspešnými pokusmi tak zasiahnutá, že som plakala pri pohľade na malé deti, kočíky či ihriská. Pán Strohm mi prisľúbil, že ma bude týmto ťažkým procesom sprevádzať. Prešli tri roky nádeje, čakania, obáv, sklamania a mnohých ciest do Regensburgu. Pán Strohm bol počas celých rokov vždy pri mne. Pomáhal mi so smútkom, hnevom, beznádejou a emocionálnymi výkyvmi kvôli hormónom.
Nakoniec som žiaľ neotehotnela. Ale po troch rokoch som vedela, že sa so situáciou, že som bezdetná viem vyrovnať. Vedela som aj, prečo som týmto celým procesom musela prejsť. Ak by som neskúsila všetko, aby som otehotnela, nikdy by som sa s bezdetnosťou nevyrovnala. Veľká veľká vďaka pán Strohm!
M.B. z D.